Hojenie rán je neraz bolestivým procesom, ktorý je sprevádzaný nemalým množstvom komplikácií. Úľavu pacientom sľubuje tzv. vlhká terapia, ktorá pomáha vytvárať a najmä udržať v rane vlhké prostredie, manažovať exsudát, eliminovať zápach a znižovať bolesť za účelom čo najrýchlejšieho hojenia. Krytia tohto typu sa vyvíjajú už 30 rokov, na Slovensku ich však využívame len veľmi zriedka. Poďme sa teda pozrieť na to, ako by mohla takáto terapia pomôcť pacientom aj na Slovensku.
Urýchlené hojenie rán vo vlhkom prostredí je už dlhší čas odborne preukázané. Dosahuje sa technikou, ktorú nazývame vlhká terapia. Už z názvu vyplýva, že jej cieľom je udržať ranu vlhkú, pretože práve takéto prostredie má pozitívny vplyv na celý proces hojenia.
Vlhká terapia sa dosahuje pomocou špeciálne vyvinutých krytí, ktoré pomáhajú vytvoriť a udržať vlhké prostredie v rane, manažovať exsudát, eliminovať prípadný zápach a znižovať možnú bolesť. Za posledných 30 rokov došlo k vývoju stoviek takýchto krytí, no na Slovensku ich napriek tomu využívame vo veľmi obmedzenej miere. Ako sa v nich orientovať a ako ich správne použiť v prípade infekčných rán?
Infekcia
V prípade rán sa neraz stretávame s prítomnosťou infekcie. Prejavuje sa najmä začervenaním, opuchom, bolesťou, teplom, ale aj funkčným zhoršením postihnutého miesta či celkového zdravotného stavu. Infikovaná rana sa najčastejšie prejavuje prítomnosťou abscesu, flegmóny a sekréciou z rany. Ide o stav, ktorý samotné liečenie rany nielen predĺži, ale môže spôsobiť aj vznik krvácajúcich granulácií, náhlu bolesť, vysokú citlivosť, nepríjemný zápach či zväčšenie rany.
Ošetrenie rany za pomoci vlhkej terapie
Ošetrenie infekčnej rany pomocou vlhkého krytia prebieha vo viacerých krokoch. Druh vlhkého krytia je pritom vždy potrebné zvážiť v závislosti od štádia, rozmerov, secernácie a lokalizácie rany, rovnako ako aj podľa stavu okolitej pokožky či prítomnosti infekcie. Aké krytie teda použiť v jednotlivých krokoch ošetrenia rany?
Čistenie rany a jej okolia
Rana sa najskôr dôkladne vyčistí vhodným roztokom, ktorý je potrebné nechať na postihnutom mieste primerane dlho pôsobiť. Roztokom je potrebné vyčistiť a následne hydratovať aj okolie rany v rozsahu aspoň 10-20 cm od jej okrajov. Potrebné je totiž predpokladať prítomnosť biofilmu, ktorý je tvorený neviditeľným zhlukom baktérií odolných voči liečbe a obrane hostiteľa. Pokryté sú ním takmer všetky chronické rany a ide o hlavný faktor spôsobujúci ich oneskorené hojenie. S cieľom narušiť biofilm sa najčastejšie používajú antiseptické, resp. antimikrobiálne krytia ako striebro, medicínsky med, PHMB (polyhexamethylene biguanide), kadexomer jód, kyselina octová alebo DACC (dialkyl carbamoyl chloride).
Debridement spodiny rany a oživenie jej okrajov
V tomto kroku sa najskôr odstránia všetky avitálne tkanivá a pristúpi sa k narúšaniu biofilmu, až kým na týchto miestach nepozorujeme bodkovité krvácanie. Výber vlhkej terapie sa v tomto prípade odvíja od sfarbenia spodiny rany, ktorá zároveň určuje štádium jej liečenia.
Liečenie rán celkovo pozostáva zo 4 štádií:
- Nekróza – spodina rany vykazuje čiernu až žltú farbu, v rámci vlhkej terapie sa najčastejšie využívajú kalcium algináty, hydrogély a SAP (superabsorbujúci polymér).
- Mokvanie – spodina rany vykazuje žltú až červenú farbu.
- Granulácia – spodina rany vykazuje červenú až ružovú farbu, v rámci vlhkej terapie sa na jej ošetrenie najčastejšie využíva mriežka, resp. tyl.
- Epitelizácia – spodina rany vykazuje ružovú farbu, v rámci vlhkej terapie sa na jej ošetrenie najčastejšie využíva mriežka alebo kolagénové krytie.
Po dokončení debridementu spodiny nasleduje oživenie okrajov rany za pomoci odstránenia hyperkeratóz, kalusu a rozrušenia biofilmu až do zdravého tkaniva. Po dodržaní všetkých týchto krokov sa rana nakoniec dôkladne opláchne.
Hlboká rana
V prípade hlbokých rán je potrebná ich adekvátna výplň s cieľom vyhnúť sa vzniku tzv. mŕtveho priestoru vznikajúceho medzi jednotlivými krytiami. Vyhneme sa tak hromadeniu výpotku rany, ktorý obsahuje odumreté tkanivá a baktérie. Spomedzi typov vlhkého krytia sa v tomto prípade využívajú najmä kalcium algináty a hydrovlákna.
Secernujúca rana
Ak je rana, ktorú liečime, secernujúca, musí jej krytie zachovať primeranú vlhkosť, čo znamená, že nesmie byť ani suchá ani pretekajúca. Inak by neboli vytvorené podmienky pre jej optimálne hojenie. V prípade slabo a stredne secernujúcej rany využívame spomedzi druhov vlhkého krytia najmä peny. V prípade silno a extra silno secernujúcich rán superabsorbent.
Zapáchajúca rana
Okrem samotnej rany dokáže kvalitu života pacienta výrazne znížiť aj jej zápach. Ten je možné vhodne zvoleným krytím efektívne eliminovať. V prípade zapáchajúcej rany sa pritom spomedzi krytí využíva najmä aktívne uhlie a medicínsky med.
