Väčšinu dňa ich schovávame v topánkach a často na ne zabúdame, pritom nesú celú váhu nášho sveta. Naše chodidlá sú fascinujúcim mechanizmom, ktorý priamo ovplyvňuje zdravie našej chrbtice aj celkovú pohodu. Pani Mertl zasvätila svoju prácu práve návratu k prirodzenosti a funkčnosti nôh. Dnes sa budeme rozprávať o tom, prečo by sme mali svojim chodidlám venovať viac pozornosti než len výberom farby ponožiek a ako nám správne návyky môžu doslova zmeniť (ak nie zachrániť) život.

Pani Mertl, Vaša podiatrická ambulancia so zameraním na biomechaniku chodidla v Púchove pôsobí ako veľmi špecializované pracovisko. Predtým, než sa ponoríme do odborných rád pre diabetikov, prezraďte nám – ako vznikol váš záujem o podológiu a čo vás motivovalo venovať sa práve problematike nôh?

K podiatrii som sa dostala úplnou náhodou, no spätne vidím, že ma dolné končatiny fascinovali už od detstva. Po ukončení strednej školy som žila v Anglicku a hľadala som vysokú školu, ktorá by ma zaujímala, no zároveň by som popri štúdiu mohla pracovať. Klasická medicína, hoci ma lákala najviac, bola časovo príliš náročná. Preto som sa začala obzerať po špecializovanejších odboroch, ako je podiatrická medicína, dentálna medicína či klinická psychiatria, kde bolo možné upraviť si študijný program tak, aby som sa dokázala popri ňom sama živiť a fungovať v zahraničí bez rodiny.

V tom čase som úprimne ani nevedela, čo presne podiatria znamená. Dnes však viem, že som k dolným končatinám prirodzene inklinovala. Urobila som prijímacie skúšky, prijali ma a z 87 študentov, ktorí nastúpili, štúdium dokončilo iba 13. A tak sa to celé začalo.

Štatistiky uvádzajú, že až 10% diabetikov postihne otvorená rana a správna starostlivosť znižuje riziko amputácie o polovicu. Stretávate sa vo svojej praxi s tým, že pacienti prevenciu podceňujú?

Prevencia diabetického chodidla sa na Slovensku stále podceňuje – nielen zo strany pacientov, ale aj mnohých zdravotníckych pracovníkov. Hoci sa o nej v posledných rokoch hovorí viac, stále ide skôr o okrajovú tému.

V Británii je situácia odlišná. Už na autobusových zastávkach vidieť kampane zamerané na starostlivosť o nohy pri diabete, existujú mesiace prevencie, edukačné podujatia a rozsiahla informačná sieť pre novodiagnostikovaných aj dlhodobých pacientov. Tí dostávajú pravidelnú reedukáciu o starostlivosti o nohy, diéte, očnom či cievnom zdraví.

Zahraničné zdravotníctvo si uvedomuje, že prevencia diabetickej nohy je výrazne lacnejšia než liečba komplikácií, amputácií a následná dlhodobá starostlivosť. Investícia do prevencie sa dlhodobo vracia – finančne aj zdravotne.

Čo je podľa vás najväčším mýtom, ktorému diabetici v súvislosti so svojimi nohami stále veria?

Najväčším mýtom je presvedčenie, že ak nohy nebolia, sú v poriadku. Pri diabete však bolesť často chýba práve vtedy, keď je problém najzávažnejší. V dôsledku neuropatie pacient necíti tlak, poranenie ani vznikajúcu ranu, a vážne poškodenie tak môže prebiehať bez bolesti a bez varovných príznakov.

Ďalším častým mýtom je presvedčenie, že „malá ranka sa zahojí sama“. U diabetika však aj drobná trhlina, otlak či pľuzgier môžu viesť k ulcerácii, infekcii a v krajnom prípade až k amputácii.

Často sa stretávam aj s názorom, že stačí kúpiť kvalitnú obuv. Treba si však uvedomiť, že kvalitná obuv pre bežného človeka automaticky neznamená vhodnú obuv pre diabetika. Diabetická obuv musí mať odlišné objemové parametre, aby dokázala akomodovať opuch a minimalizovať vnútorné trenie. Vnútorné spracovanie musí byť hladké, bez rizikových švov a tlakových bodov. Pri diabete nie je rozhodujúci subjektívny pocit pohodlia, ale pravidelná kontrola a prevencia.

Vo svojej práci sa venujete profesionálnej diagnostike. Prečo pri ochorení diabetes mellitus niekedy nestačí len domáca kontrola zrkadielkom, ale pravidelné kontroly u odborníka sú žiaduce?

Pravidelnosť kontrol závisí od celkového stavu pacienta. Rozhodujúci je cievny, neurologický aj kožný stav, ako aj dlhodobá kompenzácia glykémie. Bežný človek často nedokáže rozpoznať, že zmena na nohe už nie je v poriadku. Preto je dôležité vstupné skríningové vyšetrenie, na základe ktorého sa pacient zaradí do rizikovej skupiny. Podľa toho sa nastaví interval kontrol. Laik nedokáže odhadnúť závažnosť situácie, preto je kľúčové mať pravidelné odborné kontroly a možnosť konzultácie pri akýchkoľvek pochybnostiach.

Čo presne sa deje počas diagnostiky? Dokážete odhaliť začínajúcu neuropatiu alebo ischémiu skôr, než si ju pacient všimne sám?

Diagnostiku realizujeme v zdravotníckom zariadení Talus Medical. Realizujeme vstupné podiatrické vyšetrenie, základný skríning – hodnotíme integritu kože, ochlpenie a viditeľné zmeny. Testujeme citlivosť 10-gramovým monofilamentom, vibračnú citlivosť ladičkou a kontrolujeme pulzácie (a. tibialis posterior a a. dorsalis pedis), prípadne používame Doppler.

Súčasťou vyšetrenia je aj zhodnotenie biomechaniky chôdze. Odporúčame vhodnú obuv a v prípade potreby ortopedické vložky na odľahčenie pretlakových miest, aby sa predišlo vzniku hyperkeratóz a rán. Na základe nálezu nastavujeme individuálny plán kontrol.

Poďme ku konkrétnym veciam. Pri každodenným činnostiach u diabetikov dochádza k množstvu chýb, ktoré môžu viesť k problémom. Máte nejaké praktické “hacky” pre ľudí s diabetom? Na čo by si mali dávať pozor v súvislosti napríklad so strihaním nechtov, či každodennou hygienou?

Diabetik by si mal denne kontrolovať chodidlá, ideálne pomocou zrkadla alebo s pomocou blízkej osoby. Voda pri hygiene by nemala byť príliš horúca a jej teplotu je vhodné skontrolovať rukou alebo teplomerom. Nohy treba dôkladne osušiť, najmä medzi prstami, a pravidelne krémovať – nie však medziprstové priestory. Vhodné sú diabetické ponožky bez pevnej gumičky a vnútorných švov.

Nechty by sa mali strihať rovno, bez zaobľovania rohov. Ak má pacient neuropatiu, zhoršený zrak alebo problémy s jemnou motorikou, mal by domácu starostlivosť obmedziť a zveriť ju odborníkovi.

Mnohí ľudia milujú chôdzu naboso, v poslednom čase sa o tom veľa hovorí aj v súvislosti s barefoot obuvou. Pre diabetikov sa to však neodporúča – dokonca ani pri chodení naboso doma po vyhrievanej podlahe. Čo spôsobuje chodenie naboso a kontakt tepla s kožou diabetika?

U diabetika dochádza k zhoršenej cirkulácii, neuropatii a zníženému poteniu. Koža je suchšia, tenšia a horšie sa hojí. Teplo z vyhrievanej podlahy kožu dlhodobo vysušuje, zvyšuje riziko hyperkeratózy a môže viesť k mikroprasklinám.

Čím je vrstva zrohovatenej kože hrubšia, tým väčší tlak sa vytvára na mäkké tkanivá pod ňou. To môže viesť k podkožnému poškodeniu, vzniku pľuzgiera a následne k otvorenej rane. Keďže pacient často necíti bolesť, problém sa zachytí až v pokročilom štádiu.

Ako si má diabetik správne vybrať topánky? Stačí, že sú pohodlné, alebo sú tam špecifické parametre, ktoré laik v obchode nevidí?

Obuv pre diabetika má úplne iné požiadavky než bežná pohodlná obuv. Cieľom nie je len komfort, ale prevencia tlaku, trenia a ulcerácií. Dôležitý je dostatočný vnútorný objem, širšia anatomická špička, hladké vnútorné spracovanie bez švov, stabilná päta a možnosť regulácie zapínania pri opuchu. Podrážka by mala byť mierne tuhšia, ideálne s rocker efektom, aby znižovala tlak v predonoží. Vhodná je vyberateľná vložka umožňujúca individuálne odľahčenie rizikových miest.

Rozdiel medzi komfortnou a diabetickou obuvou je zásadný – jedna rieši pohodlie, druhá prevenciu amputácie.

Kedy je ten moment, kedy by mal diabetik prestať s domácim ošetrovaním a okamžite vyhľadať odbornú ambulanciu?

Okamžite pri zhoršenej kompenzácii diabetu, diagnostikovanej neuropatii, zhoršenom videní, častých prasklinách, hyperkeratózach alebo deformitách prstov.

Domáca starostlivosť je riziková najmä pri skákavých glykémiách, keď sa zhoršuje hojenie a zvyšuje riziko infekcie. Pri neuropatii pacient necíti poranenie, pri retinopatii nemusí vidieť drobné zakrvácanie či trhlinku. V kombinácii s horším prekrvením sa aj malá ranka môže rozvinúť do ulcerácie alebo hlbokého defektu.

Čo vás na vašej práci najviac teší? Máte nejaký príbeh pacienta, ktorému pravidelná starostlivosť doslova zachránila nohu?

Na ambulancii riešime pacientov už v štádiu otvorených rán. Pravidelnú pedikérsku starostlivosť nezabezpečujeme, keďže nemáme kapacity a nie je to naša špecializácia. Venujeme sa komplikovaným prípadom a intenzívne pracujeme s odľahčovaním – využívame plstové techniky aj pneumatické ortézy. V niektorých prípadoch kombinujeme tieto metódy s cieľom dosiahnuť uzatvorenie rany bez nutnosti amputácie.

Uzavretých rán a úspešných príbehov máme našťastie dostatok. Najväčšou odmenou je moment, keď sa podarí zachrániť končatinu a pacient sa môže vrátiť do bežného života.

Vzdelávate v tejto oblasti aj svojich kolegov alebo personál? Predsa len, prístup k diabetikovi je v podiatrii diametrálne odlišný od starostlivosti o bežného klienta.

Áno, venujem sa aj vzdelávaniu odborníkov. Prednášam na kongresoch pre Spoločnosť starostlivosti o chronické rany, ako aj na angiologických a angiochirurgických podujatiach. Zameriavam sa najmä na základné princípy podiatrie – správne odľahčovanie rán a jednoduché, funkčné úpravy vložiek, ktoré efektívne odľahčujú predilekčné miesta.

Mojím cieľom je, aby sa tieto postupy čo najviac rozšírili a stali sa bežnou súčasťou klinickej praxe na Slovensku.

Kto je Denisa Mertl? Uznávaná podiatrička s titulom z University of East London. Svoje skúsenosti zbierala v špičkových londýnskych nemocniciach, kde sa venovala biomechanike a športovej medicíne. Od návratu na Slovensko v roku 2013 mení pohľad Slovákov na zdravie nôh. Pomáha pacientom – od detí až po vrcholových športovcov – vrátiť sa k bezbolestnému a plnohodnotnému pohybu vďaka presnej analýze chôdze.

Ak si chcete pozrieť zaujímavý rozhovor s p. Mertl, odporúčame nasledujúce video: