Správna starostlivosť o nohy u diabetikov je kľúčová, vhodný výber voľnej ortopedickej obuvi, pravidelné sonografické ročné vyšetrenia tepien a žíl dolných končatín, hrajú významnú úlohu v prevencii vzniku či diabetickej nohy alebo aj ulkusov predkolení. Preto považujeme za dôležité upriamiť pozornosť aj na spoluprácu s podológmi a sme veľmi vďační za iniciatívu Ing. Milady Nádašiovej, ktorá svojou neúnavnou entuziastickou prácou vyzdvihuje tento extrémne potrebný odbor na úroveň 21. storočia aj na Slovensku. Tým umožňuje, aby boli podológovia dostupní tam, kde sú najviac potrební. Navyše sa snaží o serióznu spoluprácu s odborníkmi na rany.
V rozhovore Ing. Nádašiová vysvetľuje svoju cestu k podológii, hovorí o začiatkoch podológie, o jej súčasnom stave a výzvach, s ktorými sa dennodenne pri svojej práci stretáva ona a jej kolegovia podológovia.
Môžete nám priblížiť, ako ste sa dostali k podológii a čo vás motivovalo ju na Slovensku rozvíjať?
Na začiatku, keď som pre 22 rokmi začínala ako pedikér, bolo vidieť, že ľudia majú veľmi často problém so zarastajúcimi nechtami. Preto bol môj prvý motív naučiť sa ošetrovať zarastené nechty. V tom čase však postupy na ošetrenie zarastených nechtov na Slovensku boli v rámci pedikúry veľmi zastaralé. Vnímala som, že to jednoducho nestačí a tak som si začala vyvíjať nové postupy, ako ošetrovať zarastené nechty. Prvou bola metodika tamponádovania. Hľadala som literatúru, v ktorej by som sa mohla dozvedieť viac. V slovenčine ani v češtine nič takého nebolo, avšak našla som súbor dokumentov, kde boli spomínané nalepovacie špony. Tematike som sa venovala až natoľko, že som začala chodiť po rôznych výstavách mimo Slovenska a Čiech, kde som objavila princípy, ktoré by sa dali aplikovať aj u nás. Na začiatku som robila klasickú mokrú, to znamená skalpelovú pedikúru. Potom som nastúpila na kurz prístrojovej pedikúry, kde som sa naučila pracovať s prístrojom, ktorý som si nakoniec aj zakúpila a začala s ním pracovať. Prístroj sa mi však pokazil a servis som na Slovensku nenašla. Kontaktovala som teda výrobcu, cez ktorého som sa dostala k prvým výstavám a prvým vyučovacím materiálom. Začala som pracovať s jednou nemeckou firmou a v rámci tejto spolupráce som sa stretla s prvými podológmi. Prvý krát som bola na školení u pána Baumana, kde som sa naučila ošetrovať zarastené nechty za pomoci drôtených špon. Bolo to moje prvé veľké školenie, ktorým som prešla. A ako som prechádzala touto výučbou, postupne som začala drenážovať, tamponádovať zarastené nechty a rozvíjali sme techniky, ktoré mi pomáhali pri práci. Samozrejme aj vývoj materiálov išiel dopredu. Nové materiály boli hygienické, dalo sa s nimi dobre pracovať. Nemuseli sme v podstate robiť žiadne špeciálne intervencie, tento materiál nás veľmi posunul. Toto boli začiatky podológie na Slovensku, kedy sme začali vnímať potrebu toho, že treba oddeliť estetickú stránku ošetrenia nôh od tej zdravotnej. A tu sa začalo základné rozdelenie, kedy sme sa začali rozprávať o medicinálnej pedikúre. Začala som vzdelávať obrovské množstvo pedikérov, pretože medzičasom som si v Nemecku našla veľa vecí, ktoré by sa dali riešiť u nás pre poruchy nechtov. Dovtedy sa na Slovensku napríklad vôbec neriešili možnosti protézovania nechtových platničiek, prichádzali sme s možnosťami odľahčovania, keď boli nejaké praskliny na pätách (ragády). Postupom času sa na náš trh začali dostávať metodiky páskových špon (umelohmotných), ktoré sa nalepovali na nechty a vedeli nechty vyrovnávať. Postupne sme rozširovali portfólio tohto zdravotného ošetrenia.
Stále sme však ešte nezačali rozprávať o diabetickej nohe ani o diabetikoch. Po určitom čase sme začali prichádzať s kolegyňami na to, že existujú ľudia s ochoreniami, ktorí majú problémy s nohami. Vtedy sa začalo hovoriť aj viac o ochorení diabetes mellitus, ale v rámci pedikérskeho sveta ešte veľmi nie. Začala som sa postupne však venovať problematike týchto ľudí, pretože ich počet u nás na ošetreniach narastal. Úkony, ktoré sme im museli robiť boli zložitejšie a začala som sa zamýšľať nad tým, prečo to tak je. Začali sme postupne ľudí vzdelávať o tom, akým spôsobom v rámci pedikúry im ich ochorenie sužuje život. Začala som sa pozerať na to, ako vo svete ošetrenie nôh u týchto pacientov prebieha. No a vtedy som prišla na to, že medicinálna pedikúra sa v Nemecku nazýva podológia. Podológia je samostatný vedný odbor, kde podológovia majú vyštudovanú zdravotnú školu a venujú sa primárne chorým ľuďom, ktorí potrebujú ošetriť nohy. Už pre 18 rokmi sme začali presviedčať ľudí na ministerstve o potrebe vzdelávania v tomto smere. Avšak až v momente, keď sme začali hovoriť o tom, že už sa nám na našich pracoviskách zvyšuje počet diabetikov a že je tu potreba ošetrovať ich odborne, naša snaha začala prinášať ovocie – čo bolo o ďalších 10 rokov neskôr. Dostala som však odporučenie na založenie spoločnosti, ktorá by naše záujmy zastrešila. A tak sme založili Slovenskú podologickú spoločnosť, ktorá na Slovensku zastrešuje pedikérov a podológov. Začali sa rokovania na Ministerstve školstva a samozrejme na Ministerstve zdravotníctva o možnostiach založenia alebo kreovania nového povolania podológ ako zdravotníckeho zamestnania.
Aká je aktuálna situácia v oblasti podológie na Slovensku? Sú podológovia dostatočne dostupní pre pacientov, napríklad s diagnózou diabetes mellitus?
V oblasti podológie na Slovensku v tomto momente máme jednu zdravotnícku školu, a to je Stredná zdravotnícka škola v Nových Zámkoch, kde je pani riaditeľka RNDr. Darina Karvajová. Je to neoblomná a úžasne húževnatá žena, s ktorou sme založili nový študijný odbor „podológ“. Chcem spomenúť aj pani riaditeľku Odboru zdravotníckeho vzdelávania MZ SR prof. PhDr. Mgr. Moniku Jankechovú, PhD., ktorá nám v tomto procese veľmi vyšla v ústrety. Vďaka týmto dvom dámam, ktoré sa veľmi intenzívne zasadili na vzniku a pomohli aj s legislatívnou zložkou, mohla vzniknúť prvá škola. V priebehu rokov 2021 – 2022 nám schválili prvé experimentálne vzdelávanie podológov ako dvojročné štúdium. Vytvorila som osnovy a celé vzdelávanie pre podológov. Dnes už máme štvrtý ročník vyštudovaných podológov. Pilotný projekt vzdelávania podológov bol úspešne ukončený pred tromi rokmi. Dnes máme na Slovensku zhruba 120 podológov, čiže ich dostupnosť je lepšia a sú z rôznych krajov a rôznych miest na Slovensku, čo pomáha ich rozloženiu v rámci krajiny. Problém je však v tom, že sem prichádza veľa prisťahovalcov zo zahraničia, ktorí o sebe hovoria, že sú podológovia, ale v rámci našej legislatívy ich takto oslovovať nemôžme. Na Slovensku je podológ ten, kto vyštuduje strednú zdravotnícku školu v odbore podológia. Aktuálne bojujeme s tým, že podológa nemáme zaradeného v Živnostenskom zákone ako samostatnú živnosť, je to v štádiu riešenia. Ale čo je pre nás dôležité, v školskom roku 2025 – 2026, to znamená od septembra tohto roka, otvárajú nové stredné školy odbor podológia, a to konkrétne Stredná zdravotnícka škola vo Zvolene a Stredná zdravotnícka škola v Košiciach na Kukučínovej ulici. Vzdelávanie v tomto odbore bude ďaleko dostupnejšie, a to pre každý kraj samostatne. Zatiaľ na Ministerstve zdravotníctva padla dohoda, že každá časť Slovenska bude mať len jednu školu, aby sa nedošlo k absolútnemu presýteniu trhu a samozrejme k devalvácii tohto vzdelania. Dostupnosť podológov dopĺňajú tzv. odborní pedikéri, alebo zdravotní pedikéri, ktorí sú adepti na štúdium podológie a po skončení preklenovacieho obdobia, čo by malo byť zhruba už len o 5 rokov, si môžu rozšíriť svoje vzdelanie o štúdium podológie. Ak sa rozhodnú nenastúpiť na toto štúdium, ostanú bežnými pedikérmi, pretože názov zdravotný pedikér/odborný pedikér úplne zanikne. Práve na toto všetko je to preklenovacie obdobie.
Aké sú hlavné výzvy, s ktorými sa stretávate v tejto oblasti – či už v legislatíve, vzdelávaní alebo praxi?
Sú to hlavne výzvy v legislatíve. Potrebujeme dokončiť proces zaradenia podológov medzi živnostenské odbory. Dohoda bola taká, že to bude tzv. hybridné zamestanie. V rámci vzdelávania je výzvou, aby tí, ktorí odbor podológie vyštudovali, svoje zručnosti aj reálne využívali, najmä pri ošetrovaní chorých pacientov, napríklad s diabetom. Našou víziou je, aby v každej nemocnici a poliklinike bol jeden podológ, ktorý bude ošetrovať nielen diabetikov, ale aj pacientov s polyneuropatiami, pacientov s rôznymi kožnými a závažnejšími ochoreniami, so psoriatickou artritídou a ďalších pacientov, ktorí sú napríklad na biologickej liečbe. Podológ má na starosti všeobecne semikritického pacienta (stredne kritického). V praxi však nie každé zdravotnícke zariadenie chce zobrať podológa, nakoľko okrem živnostenského oprávnenia nie sú dotiahnuté ani hygienické podmienky pre podológa – čiže stále je považovaný za pedikéra. To je najväčšia výzva pre prax – pevne ukotviť legislatívu, aby sa jej nedostatočnosť nepretavovala do praxe tak, ako to je teraz.
Ako vyzerá spolupráca podológov s lekármi a inými zdravotníckymi odborníkmi?
Slovenská podologická spoločnosť a ja ako prezidentka podologickej spoločnosti sa veľmi zasadzujem o to, aby každý jeden podológ mal vo svojom portfóliu spolupracujúcich lekárov. Či už je to chirurg, dermatológ, diabetológ, angiológ alebo cievny chirurg. Samozrejme, pokiaľ je to možné aj nejaký ortopéd, pretože to sú odbory, ktoré sú pre nás veľmi dôležité, no a v neposlednom rade odborníka na liečenie chronických rán. Aktuálne sa nám kreauje nový odbor, je to takzvaná podiatrická sestra, ktorá sa zaoberá primárne ošetrením diabetikov s defektmi na nohách. Zatiaľ si každý podológ hľadá spolupracujúceho lekára alebo spolupracujúcich lekárov, ale vytvárame aj podologické centrá – jednotky a bunky, ktoré medzi sebou spolupracujú a veľmi efektívne si odosielajú pacientov. Tieto spolupráce hodnotíme veľmi kladne. Vždy je to však o ľuďoch a o dostupnosti v rámci regiónu. A platí to obojstranne – podológ pošle pacienta k lekárovi, ale aj naopak. Prakticky to funguje tak, že ľudia – pacienti chodia na pravidelné ošetrenia k podológovi a keď vznikne nejaký problém hneď ho intervenujeme, aby sme my vedeli v rámci podologickej praxe odoslať tohto pacienta na ďalšie ošetrenia a liečenie. Alebo potom je pacient, ktorý je u lekára a potrebuje, napríklad v doliečovacej fáze a potom po doliečení defektu, ochrániť nohu pred tým, aby sa znova defekt neotvoril a aby zase nenastal nejaký problém. Vtedy ho zase lekár odosiela k podológovi.
Aké sú najčastejšie príčiny vzniku chronických rán, keď sa bavíme najmä o diabetickej nohe, z vášho pohľadu?
Najčastejšie príčiny vzniku chronických rán z pohľadu podológa je primárne nevhodná obuv, nevhodné ponožky a nevenovanie sa problematike vlastných nôh, kontroly, sebakontroly. Diabetici často bagatelizujú pravidelnú kontrolu svojich nôh. Väčšina z nich má pocit, že všetko je úplne v poriadku, že nič sa nedeje. Väčšinou si myslia, že problém nemajú a nevnímajú svoje ochorenie ako veľký problém. Postupne však zisťujú, že diabetes má obrovský vplyv na ich život. Deje sa to najmä na začiatku ich choroby – pri prvom diagnostikovaní, kedy akúkoľvek prevenciu zanedbávajú. Často k nám chodia diabetici, s prvým aj druhým typom diabetes, ktorí napríklad nosia absolútne nevhodnú obuv. Hovoríme u nich o poruche periférneho nervového systému, kedy pacient reálne naozaj necíti, že topánka mu robí problém. Potom na ambulancii s klientom pracujeme, aby na vlastnej koži zistil, že ich obuv je zle zvolená. Nejde len o dĺžku a šírku topánky, ale aj o výšku špičky, pretože diabetici často trpia tzv. kladivkovými prstami. Čiže z pohľadu podológa je príčinou tvorby chronických rán u diabetikov bagatelizácia nosenia kvalitnej a dostatočne priestrannej obuvi. V súčasnosti je na trhu mnoho vhodných aj vizuálne zaujímavých zdravotných topánok a sú výrazne kvalitnejšie než bežná obuv. Sú určené hlavne pre diabetikov a vyzerajú módnejšie, ako pred mnohými rokmi.
Ktoré preventívne opatrenia sú podľa Vás najúčinnejšie na predchádzanie vzniku diabetickej nohy?
Primárne je to zaujímanie sa pacienta o svoj zdravotný stav. To zahŕňa aj pravidelnú kontrolu nôh, nosenie kvalitnej a dostatočne priestrannej obuvi a nosenie ponožiek, ktoré nohy nesťahujú. Stáva sa nám, že diabetik povie, že má len slabý diabetes, že to nič nie je. Snažíme sa mu však vysvetliť, že je na začiatku svojho ochorenia a poruchy jeho zdravia sú ešte relatívne malé, ale diabetes pracuje. Cukor mu robí vo vnútri deštrukciu. Veľa diabetikov si naozaj neuvedomuje, že v nohe stráca citlivosť. My vykonávame základné testy citlivosti, kedy najskôr impulzy testujeme na pacientovej ruke, následne na nohe. Diabetik často s hrôzou zisťuje, že on vlastne na tej nohe naozaj necíti. Základom je teda informovanie a edukácia diabetikov o ich zdravotnom stave, čo naozaj môže podológ robiť, nakoľko na to má priestor počas toho, kedy pacientovi nohy ošetruje.
Druhou nemenej dôležitou vecou je to, že diabetik sa o seba musí starať v prvom rade sám. Musí chodiť pravidelne k svoju lekárovi – diabetológovi, snažiť sa pozitívne ovplyvňovať hladiny cukru vo svojom tele. Vzdelávanie v oblasti dietológie a zdravého životného štýlu je veľmi ťažké, pretože väčšina diabetikov, najmä druhého typu, sa k tomu svojmu ochoreniu dostalo vlastnou „zásluhou“. Takže pre nás je alfa omega vzdelávať ľudí, edukovať ich o ich chorobe hneď od začiatku ochorenia, vysvetľovať, komunikovať s nimi, aby sa snažili čo možno najviac ovplyvniť hladinu cukru vo svojej krvi. Pozitívom v dnešnej dobe je, že už máme obrovské množstvo centier, ktoré sa zaoberajú diétami a nastavovaním diabetikov na správny životný štýl, kde naozaj morbídne obézni diabetici veľmi výrazne redukujú svoju váhu a dosahujú veľmi pekné výsledky aj s nohami. Je nádherné, keď diabetici nastúpia na nový stravovací režim a absolvujú pravidelné ošetrovania a pravidelnú kontrolu. Prináša to výsledky.
Na aké varovné signály by si mali diabetici dávať pozor pri starostlivosti o svoje nohy?
Primárne sa problém začína tvorbou opuchov, ktoré predtým neboli. Tie indikujú, že sa niečo deje. Ďalej sú to povrchové kožné zmeny. Začínajú vznikať červené bodky, fľaky na nohách. Ďalšie varovné signály sú, keď sa zrazu z ničoho nič začína strácať ochlpenie či už na chodidlách, respektíve na prstoch, na chrbte nohy, alebo takisto aj na predkolení. Postupne sa začínajú zmeny v potení nohy, vzniká vysoká suchosť kože. Veľmi často sa stretávame s tým, že pri domácom ošetrení si diabetici natierajú nohy obyčajným krémom, ale my by sme potrebovali, aby používali špecializované krémy, ktoré sú určené pre nich. Takéto krémy obsahujú látky, ktoré zvláčňujú pokožku, zlepšujú povrch kože tak, aby bola odolnejšia, najmä voči patogénom, pretože u diabetikov je veľká pravdepodobnosť vzhľadom k zvýšenej hladine cukru, že sa im premnožia kvasinky a vláknité huby, vznikajú mykotické ochorenia. Ak sa diabetikovi vytvorí už nejaké malé zranenie, je veľmi dôležité venovať mu pozornosť, pretože u diabetika aj malé zranenie, vie byť problémom. Z malého zranenia, o ktoré nedbá a stále nedovoľuje liečivému procesu, aby prebiehal, môže zrazu zistiť, že noha je nejaká zvláštna, opuchnutá, červená. Z malej rany môže byť veľký infekt. Rana nemusí byť na povrchu príliš veľká, aby vnútri v tkanivách mohla byť. Takže naozaj už s tými najmenšími zraneniami je potrebné ísť na kontrolu, ošetrenie, či už k podológovi alebo lekárovi. A je potrebné rany aj starostlivo doliečiť.
Aké sú najnovšie trendy alebo moderné prístupy v prevencii a liečbe diabetickej nohy?
Najnovší trend je vykonávanie základnej prevencie. Netreba chodiť len k podológovi, postačí aj skúsený pedikér, respektíve zdravotný pedikér. Títo ľudia vedia zásadným spôsobom prispieť k základnej edukácii diabetikov, pretože na začiatku jeho ochorenia je to primárne o edukácii. Čiže „najnovším trendom“ je to, aby aj pedikér vedel poskytnúť informácie, prvotnú edukáciu a aby podológ pravidelne poskytoval poradenstvo svojmu diabetikovi, ktorého má na ošetrení. Nielen samotné ošetrenie ako také, ale aj podpora toho, ako sa má stravovať, ako sa hýbe jeho glykémia, ako sa má po psychickej stránke.
Čo sa týka technickej stránky, je trendom prístrojová pedikúra. Novinkami sú stále aj rôzne nové preväzové materiály. Treba povedať, že podológ nemá v kompetencii ošetrovať secernujúcu ranu, ale ak sa k takej dostane, musí ju poumývať, dekontaminovať, prekryť a odoslať k lekárovi. Nemôže nechať pacienta odísť s otvorenou ranou bez prekrytia a preto často používa aj takýto zdravotnícky materiál, rôzne typy krycích materiálov. Pacientov s chronickými ranami však posiela rovno k špecialistovi – lekárovi so špecializáciou na chronické rany, alebo angiológovi, či angiochirurgovi. Podológovia potom vedia pomôcť v doliečovacej fáze.
Existujú špecifické pomôcky alebo produkty, ktoré odporúčate pacientom s diabetes na starostlivosť o nohy?
Áno, často odporúčame produkty na ošetrenie nôh u diabetikov. To znamená rôzne krémy, prípravky, ochranné roztoky na nechty pred vznikom mykotických infekcií. Odporúčame tiež nosenie vhodných topánok, ktoré sú určené špeciálne pre diabetikov. V dnešnej dobe je to primárne obuv Diawin, pričom pacient má raz za dva roky právo na pár topánok na predpis, ale dajú sa kúpiť aj mimo recept. Čo sa týka ponožiek, existujú ponožky pre diabetikov, avšak pozor, nie všetky ponožky, ktoré majú označenie, že sú pre diabetikov, sú pre nich aj naozaj vhodné. Je dobré sa poradiť.
Ako často by mali diabetici navštevovať podológa a čo všetko zahŕňa podologické vyšetrenie?
Závisí to od toho, v akom stave sú nohy diabetika. Ak je diabetik v pokročilom štádiu diabetesu, má veľké zhrubnutia na koži, veľké hrubé nechty, alebo kde vznikajú napríklad veľké kalusy, kurie oká a podobne, je u nich na mieste, aby chodili na ošetrenie pravidelne raz za mesiac (vysokorizikový pacient). Pokiaľ je to diabetik, ktorý na tej nohe nemá žiadnu veľmi hrubú kožu, nechty mu rastú pomaly, odporúčame ošetrenie pravidelne raz za tri mesiace (strednorizikový pacient). No a potom sú diabetici, ktorým naozaj vôbec nič nie je, sú úplne na začiatku svojho ochorenia a ešte si vedia ošetriť nôžky sami, tam odporúčame návštevu raz za pol roka, alebo aspoň raz do roka (nízkorizikový pacient). Samotné ošetrenie zahŕňa skrátenie nechtov, vyčistenie nechtových valov a samozrejme, pokiaľ sú nechty hrubé alebo mykotické, tak ich stenčovanie tak, aby nespôsobovali svojmu majiteľovi problém. Ďalej čo je veľmi dôležité, je odstraňovanie nánosov zhrubnutej kože. Často ošetrujeme aj kurie oká. Nerobíme vyšetrenia, robíme skôr podologickú analýzu diabetika. Tu zistíme, aká je jeho aktuálna hodnota glykémie, hodnotíme stav celej nohy, kože na nohe (suchá ap.), stav vlasových folikul, sledujeme ochlpenie, či sa noha potí, kontrolujeme kalusy, zhrubnutú kožu, sledujeme, či je miesto náchylné na to, aby sa tam vytvorilo kurie oko. Pozeráme sa na tvary prstov, či už sú drápovité alebo kladivkovité, či tam nedochádza k nejakým oderom na prstoch a podobne. No a v neposlednom rade robíme kontroly citlivosti – vibračnú citlivosť, citlivosť na teplo a chlad, kontrolujeme, či diabetikova noha je schopná rozlíšiť teplé a studené podnety. Ak sa nevieme rozhodnúť, využívame tzv. neuropat testy, ktorými kontrolujeme stav potenia nohy, respektíve test na rozvoj diabetickej polyneuropatie.
Aké vzdelanie alebo certifikáty sú potrebné na to, aby sa človek mohol stať podológom na Slovensku?
Tu je legislatíva absolútne jasná. Na Slovensku ste podológom vtedy, ak máte vyštudovanú strednú zdravotnícku školu v odbore podológ, teda máte vysvedčenie z tohto odboru. Neexistujú žiadne školenia, ktoré by vás oprávňovali k tomu vykonávať prácu podológa.
Vnímate, že záujem o podológiu na Slovensku rastie? Čo je potrebné na jej ďalší rozvoj?
Primárne to, čo potrebujeme, je dokončiť legislatívu. Je žiaduce, aby legislatívne zmeny boli zapracované do praxe a aby podológ bol zaradený do živnostenského systému. Záujem o podológiu na Slovensku skutočne rastie. Mnohé kolegyne pedikérky, ktoré nechcú robiť len estetickú stránku a chcú sa venovať aj tej zdravotníckej, idú študovať na strednú zdravotnícku školu. Stredná škola v Nových Zámkoch eviduje zvýšený počet záujemcov.
Máte skúsenosti so zahraničnými podologickými prístupmi? V čom sa líšime od iných krajín?
Na Slovensku sa líšime od ostatných krajín, ktoré tu máme naokolo. Najbližšie k nám bolo Poľsko, ktoré založilo podológiu o dva roky skôr ako my. Podológovia v Poľsku však idú trochu iným smerom, oni idú skôr lekárskou cestou. My sme išli podľa vzoru nemeckého systému, kde podológ je zdravotný pracovník, nie lekár, lebo potom je ešte tzv. podiater čo je lekár, ktorý sa vyslovene zaoberá diabetickou nohou z hľadiska intervencie – už kritickej diabetickej nohy. Úloha podológa je primárne v prevencii a predchádzaniu vzniku problému, alebo teda keď už bol nejaký defekt, aby sa znova neobjavil, alebo aby ten čas, kedy sa znova objaví, sme predĺžili na čo možno najdlhšie. Napríklad v Rakúsku nemajú podológa ako takého, oni majú pedikéra, ktorý má tzv. vyššie vzdelanie a musí prejsť niekoľkými 7 alebo 8 stupňami, aby sa mohol zaoberať diabetikmi, pozor, nie diabetickou nohou – diabetikmi. Čo sa týka Maďarska, v Maďarsku podológia ako taká neexistuje. Opäť je tu špecifický odbor pedikér, ktorý má určité kompetencie a určité ďalšie vzdelávanie, rozširujúce kurzy. V Čechách v tomto momente podológov nemajú, majú len podologické kurzy, ktorými si prechádzajú kolegyne v Čechách, ale nemajú kompetencie na to, aby robili také ošetrenia, ako robíme u nás na Slovensku. Nám sa nemecký štýl osvedčil.
Aký by bol Váš hlavný odkaz pre verejnosť, pokiaľ ide o starostlivosť o nohy a prevenciu závažných ochorení, akým bezpochyby diabetická noha je?
Môj odkaz je: starajte sa o svoje nohy, pretože máte len jedny, protéza, už nikdy nebude fungovať tak, ako vaša vlastná noha. Tento odkaz je aj pre zdravých ľudí, ktorí niekedy chodia za nami s nohami v zlom stave. Nehovoriac o domovoch sociálnych služieb, kde sú pacienti starší, nohy majú v katastrofálnom stave, pretože dlhé roky predtým sú doma sami a v podstate rodinní príslušníci im nohy nikdy nekontrolovali. Možno by stálo za zváženie, aby rodinní príslušníci tým svojim starším rodinným príslušníkom nohy z času na čas proste prezreli. A keď nevedia, čo im darovať k narodeninám, meninám, Vianociam, akémukoľvek sviatku, darujte im kvalitné ošetrenie nôh, pretože nohy sú naozaj statívom, ktorý nás nosí celý život. A ako sa hovorí – to, čo v mladosti zasejeme, to neskôr zožneme. A keď sa človek naučí pravidelnej starostlivosti o nohy, dá sa predísť obrovským množstvom problémov. Hlavne nebagatelizujte problémy, ktoré na nohe vidíte. Akonáhle diabetik vidí najmenší problém, je dôležité, aby navštívil odborné pracovisko, či už podológie alebo nejakého odborného pedikéra, či lekára, ktorý mu nastaví liečivý proces. Starajte sa o svoje nohy, chodievajte pravidelne na ošetrenia, nepodceňujte preventívne prehliadky. Veľmi často sa stretávame s tým, že diabetici prichádzajú ako nediagnostikovaní, my ich musíme odosielať na ďalšie vyšetrenia a naozaj sa potvrdí, že to, čo sa pohľadom zdalo ako problém, tak ten problém tam bohužiaľ aj je. Zdravotný stav sa mení veľmi pomaly. Nie vždy to musí byť tak radikálne ako pri srdcovom infarkte, ale mnohokrát zmena zdravotného stavu je naozaj veľmi pomalá a opatrne sa meniaca. Takže nepodceňujte to. Návštevy u lekárov a pravidelné kontroly u lekárov sú veľmi dôležité. Som zástanca toho, že aj zdravý človek, ktorý nemá problém, má aspoň raz ročne ísť, či už na odbornú pedikúru alebo na podológiu, aby si dal skontrolovať nôžky.
Ak máte záujem o viac informácií o fungovaní podológie na Slovensku, navštívte stránku Slovenskej podologickej spoločnosti na www.podologia.sk alebo Centrum medicinálnej pedikúry. A ako hovorí aj Ing. Nadášiová, nevyhnutnosťou je spolupráca medzi špecialistami – lekármi, podológmi a samotným pacientom. Možnosti adekvátnej diagnostiky a liečby chronických rán sú na celom Slovensku. Ak ste v situácii, že neviete, na koho sa obrátiť, radi Vám pomôžeme aj my.
Veľa zdravia a zachránených diabetických nôh!
