Dekubity sú poškodenia kože alebo podkožného tkaniva, ktoré vznikajú v dôsledku dlhšieho pôsobenia tlaku alebo trenia na určitú oblasť tela. Poznáme ich aj ako preležaniny a vznikajú najmä v miestach, kde kosti vyčnievajú blízko povrchu kože. Ide o rany, ktoré sú veľmi bolestivé, a ktoré sa neraz stávajú podnetom pre vznik infekcie.

So vznikom dekubitov sa stretávame najmä u pacientov, ktorí sú pripútaní na lôžko alebo na invalidný vozík, resp. majú inak obmedzenú pohyblivosť tela. Dôvodom je obmedzený krvný obeh v postihnutej oblasti, ku ktorému dochádza v dôsledku dlhodobého pôsobenia tlaku. Výsledkom je nedostatočný prívod kyslíka a živín do tkanív, ktorých bunky postupne odumierajú, a spôsobujú vznik bolestivých kožných rán.

Bolestivosť rán

Dekubity, resp. preležaniny, sa teda prejavujú ako bolestivé kožné rany. Vznikajú najmä na miestach, v ktorých sa kosti dostávajú blízko k povrchu kože. Preto sú kritickými najmä oblasti lopatiek, sedacích a bedrových kostí či napr. päty. Ide o miesta, ktoré sa v prípade ležiacich pacientov len ťažko ošetrujú, čo môže v kombinácii s pôsobením tlaku a nedostatočným prívodom kyslíka do tkanív vyústiť aj do vzniku infekcie. V súvislosti s dekubitmi pritom rozlišujeme viacero štádií ich závažnosti. Kým v prvých štádiách sa prejavujú len ako začervenané a bolestivé miesto, v tých pokročilých sa už objavujú aj otvorené rany s odumretým tkanivom.

Prevencia dekubitov

Ak chceme predchádzať vzniku dekubitov, je absolútne nevyhnutné venovať dostatočnú pozornosť ich prevencii. V rámci nej by sme mali pravidelne meniť polohu tela ležiaceho pacienta a udržiavať kožu na celom jeho tele čistú, suchú a dostatočne hydratovanú. V rámci hygienickej starostlivosti sa v prípade ležiacich pacientov neodporúča používanie alkalických mydiel, používať však treba adekvátne textílie, preventívne viacvrstvové silikónové krytia a prípravky vytvárajúce bariérový film. Okrem toho by ste sa mali vyhýbať masírovaniu miest nad kostnými výčnelkami a v prípade inkontinencie uplatniť adekvátne opatrenia.

Okrem samotnej preventívnej starostlivosti o ležiace telo pacienta je dôležité aj jeho pozorovanie a včasná reakcia už v prípade prvých príznakov preležanín. Reagovať treba okamžite a čo najskôr by ste v takomto prípade mali vyhľadať lekársku pomoc. V prípade vzniku preležaním je totiž dôležitá včasná odborná pomoc, ošetrenie dekubitov a adekvátne nastavená liečba s cieľom minimalizovať riziko komplikácií a podporiť hojenie rán.

Diagnostika dekubitov

V prípade, že máte podozrenie na prítomnosť dekubitov, je potrebné, aby ich liečbe predchádzala samotná diagnostika. Tá sa zakladá na dôkladnej vizuálnej a fyzickej prehliadke postihnutej oblasti kože, ktorá môže preukazovať červené, modré alebo fialové zafarbenie. Prítomné však môžu byť aj otvorené rany, hnisavé sekréty, narušené či dokonca rozpadnuté kožné tkanivo alebo bolestivé vredy.

Následne je potrebné vyšetriť postihnuté miesto aj palpačne, kedy lekár jemným dotykom zisťuje prítomnosť bolesti, tvrdosti, teplotných zmien alebo iných príznakov infekcie. Aj podľa týchto výsledkov sa totiž dekubity klasifikujú do viacerých stupňov závažnosti. Štandardný systém klasifikácie pritom zahŕňa štyri stupne závažnosti dekubitov a berie do úvahy hĺbku poškodenia tkaniva a prítomnosť nekrózy.

Prítomnosť dekubitov sa však nedá vždy určiť jednoznačne. Základom je napr. odlíšiť preležaniny od inkontinenčnej dermatitídy, s ktorou sa, rovnako ako s dekubitmi, často stretávame v prípade ležiacich pacientov. S cieľom správne určiť diagnózu a rozsah poškodenia tkaniva, ktorý spôsobila, môže byť preto v niektorých prípadoch nevyhnutné aj röntgenové vyšetrenie alebo magnetická rezonancia. Tie totiž môžu okrem prítomnosti dekubitov odhaliť aj možné pridružené problémy súvisiace s poruchami ciev, výživy či príjmu liekov.

Ambulantná starostlivosť

Ak prítomnosť preležanín zachytíte predtým, než ešte zdravotný stav pacienta nestihne prerásť do prítomnosti závažných problémov, je možné riešiť liečenie dekubitov aj formou ambulantnej starostlivosti. Ambulantná starostlivosť pozostáva z kombinácie pravidelných návštev u špecialistu a preväzov rán v domácom prostredí za pomoci špecializovanej zdravotnej sestry. Rovnaký postup sa pritom uplatňuje aj v prípade dosledovania zdravotného stavu pacienta po ukončení jeho hospitalizácie.

Návštevou špecializovanej ambulancie, počas ktorej sa pacientovi vykoná samotný preväz rany, získava pacient aj lekársky predpis na podávanie vlhkej terapie a obväzový materiál vhodný na konkrétny typ rany. Ten bude následne využívať počas preväzovania rán v domácom prostredí.

Okrem starostlivosti o samotnú ranu by však špecialista mal venovať pozornosť aj možným pridruženým problémom, ktoré sa neraz spájajú so stavom ležiacich pacientov. Reč je napr. o správnej a dostatočnej výžive, ktorú je možné podporiť predpisom nutričných orálnych doplnkov, či napr. o rehabilitácii. Tá by mala byť nevyhnutnou súčasťou akéhokoľvek zotavovania, nakoľko je potrebná nielen z pohľadu zabudovania výživy do svalov, ale aj z hľadiska psychickej pohody. Spolupráca a pozitívne nastavenie pacienta výrazne vplývajú na dosiahnutie pozitívnych výsledkov liečby.

Hospitalizácia

V praxi sa neraz stáva, že prítomnosť preležanín jednoducho nezachytíme v ich počiatočnom štádiu. Problém tak môže prerásť do otvorených rán a infekcií, kedy už nasleduje liečba dekubitov formou akútnej hospitalizácie. Prvým krokom je v tomto prípade nasadenie antibiotickej liečby, vylúčená však nie je ani tzv. “damage control” nekrektómia, počas ktorej sa (neraz operačne) odstraňujú nekrotické, avitálne tkanivá a vypúšťajú abscesy spôsobujúce infekciu.

Liečenie rán u preležanín si však neraz vyžaduje aj plánovanú hospitalizáciu. Ide o situácie, kedy sú vzniknuté rany natoľko rozsiahle, že pravdepodobnosť ich zahojenia formou ambulantnej a domácej starostlivosti je naozaj len veľmi nízka. Pacient v tomto prípade neraz podstupuje aj opakované operačné výkony. Veľké rany si často vyžadujú nekrektómiu, teda odstránenie avitálnych tkanív, ktoré prebieha za použitia istej formy anestézie. Počas zákroku dochádza aj k použitiu podtlakovej terapie a až následne dochádza k prekrytiu rany, najčastejšie za asistencie plastického chirurga. Nemocnicu pacient opúšťa až po primeranom zotavení, kedy mu je zároveň doporučená už spomínaná ambulantná liečba.

Je dôležité si uvedomiť, že liečba dekubitov je u každého jedného pacienta individuálna a môže sa líšiť v závislosti od štádia a závažnosti rany. V každom prípade je však nevyhnutné vyhľadať odbornú pomoc a riadiť sa pokynmi a odporúčaniami odborníkov.